Slovník 7S - Slovník Správnych, Správnejších a neSprávnych Slov a Slovných Spojení

produkt – výrobok. Tu sa výmena prehupla už za polovicu. Toto slovo sa používa často nevhodne, napr. keď poisťovne a banky ponúkajú svoje produkty. Za starých čias ponúkali služby...

Uniforma – rovnošata...

„Mladým a dynamickým“ (to bolo ironické) sa zdá v poriadku a šmrncovné pretkávať vety cudzími slovami, ale nie je to v poriadku. „…ďalekohľad Jamesa Webba bude mať v polovici októbra deadliny na žiadosti.“ – tak tomu nie je ľahké rozumieť. Mŕtve čiary? všetky sú mŕtve.

Výhoda používania pôvodných slovenských slov tkvie v tom, že sú obyčajne zrozumiteľné na prvé počutie. Slovám ako líder, lézia, rating bez vysvetlenia nerozumieme, nemajú vzťah k iným slovenským slová.

• pri slove lézia si môžeme myslieť, že ide o niečo, čo lezie. Nie je to pravda, je to poškodená časť

• slovu poškodená rozumieme, je odvodené od slova škoda

• slovu vodca tiež rozumieme, je odvodené od slova viesť

• slovu hodnotenie tiež prirodzene rozumieme, je odvodené od slova hodnota

• pre slovo dron by bola lepšia ukrajinská alternatíva - bezpilotnik

Pýtam sa: naozaj si myslíte že sa slovenčina nezaobíde bez cudzorodých prvkov, ktoré nám komplikujú pravopis, výslovnosť a zrozumiteľnosť?

Vytláčanie našich zaužívaných slov neprebieha len anglickými ale aj inými. Slovo cigáň sa pod tlakom časti cigáňov začalo nahrádzať slovom róm.

Slovo Róm som počul prvý krát v roku 1990. Na tomto slove sa dohodli účastníci na svetovom cigánskom kongrese v Orpingtone v roku 1971 (Cigáni nemali vo svojej reči názov na označenie svojej národnosti) a má označovať príslušníka národnosti pochádzajúcej z Indie.

V ponovembrovej eufórii a množstve zmien časť cigáňov začala presadzovať používanie tohto slova aj v slovenčine. Dôvodom nového označenia malo byť to, že oni sami seba tak nazývajú v cigánčine (od kongresu).

• slovo Cigáň nie je urážlivé, historicky vzniklo odvodením od slova Atzigan na označenie cigánskeho etnika. Používame ho od pätnásteho storočia. Veľmi si vážim Cigánskych diablov za to, že sú hrdí Cigáni.

• je nesprávne a čudné tváriť sa, že slovo cigáň je urážlivé a jedným dychom tvrdiť, že slovo gádžo je nie je urážlivé a znamená to či ono. Nie je urážlivé ani jedno, ani druhé.

• treba podotknúť, že v slovenčine nenazývame automaticky národy a národnosti tak, ako nazývajú oni sami seba, napr. Nemcov nenazývame Dojčiaci (nemecky Deutsch), Rakúšanov Osterajšiaci (österreichisch) a ani Indiáni nenazývajú sami seba Indiáni.

• prevažujúce označenie cigánskej národnosti má podobný slovný základ, ako slovenské slovo Cigáň, česky Cikán, nemecky Cigan, slovinsky Cigáň, rusky Cigan, bulharsky Cigáň, poľsky Cigan, maďarsky Cigan atď.

• je chybné označovať ľudí za rasistov, ak používajú v slovenčine zaužívané slovenské označenie Cigáň, ako sa to často deje a je nenáležité a chybné úzkostlivé vyhýbanie sa tomuto slovu v televízii či tlači.

Slovo Róm nie je slovenské, nepoužívajte ho. Otočme to, ak by sme nútili cigáňov aby vo svojej reči pre označenie svojej národnosti používali slovo cigáni, akoby sa k tomu postavili. Nie je normálne, aby nám iné národy diktovali ako máme rozprávať, ani mi to nerobíme a je v poriadku, ak cigáni vo svojej reči sami seba nazývajú rómovia.

7. Slová používané v nesprávnom význame alebo chybne tvorené či nevhodne preložené.

Pri niektorých slovách zo Slovníka jasne chýba pri rozhodnutí o ich zaradení do Slovníka zdravý úsudok a odborná zdatnosť v nejazykovej oblasti.

fotovoltický – volt je jednotka elektrického napätia, takže by sa malo jednať o mernú jednotku niečoho, čo súvisí so svetlom a napätím. Nič také nejestvuje, to by som si mohol pýtať fotoliter pálenky (to bude taká, kde na na fľašu s objemom jeden liter svietilo svetlo jednu hodinu). Proste úúúúplná somarina. Myslené sú fotoelektrické panely – fotóny na nich vytvárajú elektrickú energiu. Na tomto slove sa dá urobiť úsudok o školstve a odbornej verejnosti, či už jazykovednej alebo elektrotechnickej.

Dal som spočítať stránky na internete, keďže som zorientovaný, k slovu fotovoltický som pridal ešte väčšiu skomoleninu „fotovoltaický“. Cit ma nesklamal. výskyt tohto lingvistického odpadu bol takmer päťnásobný! Výskyt je po sčítaní takýto:

• fovoltický + fotovoltaický – 99,98 %

• fotoelektrický - 0.02 %

Pozdravujem lingvistov, ministerstvo a odbornú verejnosť.

V socializme v správach neustále spomínali poľnohospodárov a baníkov. Koľko jedni pokosili hektárov a druhí, koľko narúbali uhlia (to akože aký ťažký úder sme zasadili západnému imperializmu). Teraz neustále riešia v televízii a novinách lekárov a učiteľov. Obidve skupiny majú citeľne nadpriemerné platy, a stále ich chcú zvyšovať. Pýtam sa, sú učitelia a lingvisti primerane ohodnotení pri takýchto výsledkoch? Nemali by zarábať menej? A robiť od svitu do Vrútok!

• afroameričan – americký černoch. Slovo African American (angl.) je špecialitou americkej angličtiny, začalo sa používať v polovici 90. rokov 20. storočia v zmysle tzv. „politickej korektnosti". Je to nesystémové označenie, ktorého doslovný preklad nemá miesto v našej rečí, lebo neriešime ich černošské, rasistické fóbie. Nenájdeme u nich názvy ako Euroameričan, Ázioameričan, či Antarktídoameričan. Chcú označiť černocha, ale označia človeka, ktorý sa prisťahoval z Afriky do Ameriky, čo môže byť aj beloch... Alebo otec afričan a mama američanka? Je to znásilňovanie jazyka politikmi, podobne ako slová cigáň – róm. Absurdné používanie tohto slova dokonale vidno na označovaní Kamaly Harrisovej za afroameričanku - mamu má z Indie a otca z Jamajky.

• koronavírus – korónový vírus. Tak toto v slovníku nie je, ale na internete, v novinách a pod. je toho veľa. Koronavírus je zlý preklad (z angl. coronavirus). Slovenčina má zaužívané prebraté slovo koróna, preto korónový vírus.

• aplikácia – (použiťka?), program. Aplikácia je, ak niečo použijem - aplikujem. Ako aplikácie sa označujú napr. nášivky a často aj počítačové programy, čo nie je vhodné. Mobilná aplikácia = použiťka pre prenosné zariadenia. To je naozaj kostrbaté. Je lepšie použiť „...program v telefóne...".

• mobilný telefón - osobný telefón, (prenosný telefón). Mobilný je slovo odvodené od slova mobilis, ktorého význam je pohyblivý. Telefón sa ako taký nehýbe, ale je ho možné prenášať. Slovo prenosný môže byť použité aj na bezšňúrový telefón z pevnej linky, preto je vhodnejšie, a presnejšie označenie osobný telefón.

• mobilná aplikácia - program pre prenosné zariadenia. Mobilná = pohyblivá, aplikácia = použitie. Význam tohto slovného spojenia - pohyblivá použiťka. Ani Jára Cimrman by neuhádol, čo to má byť.

• inteligentný mobil (automobil, práčka, mesto atď.) - vyspelý osobný telefón. Jedna z možných definícií: inteligentný som, ak na základe javov, ktoré pozorujem, predpoviem jav, ktorý ešte nenastal. Napríklad fyzici predpovedali jestvovanie čiernych dier, čo sa až následne potvrdilo. Primáty pochopia, že sa pozerajú na svoj obraz v zrkadle. Niečoho podobného sa od svojho telefónu nedočkáte. Preto označenie inteligentný telefón nie je pravdivé. Do okna na našom dome narážal drozd, chcel ním preletieť. Najmenej stokrát denne doň narazil, nepomohlo ani plašenie. Trvalo tri dni, kým prestal (alebo zdochol). Drozd nie je inteligentný, napriek tomu, že je živý. Dnes ma v televízii oblažili slovným spojením „inteligentná lavička", dokonca máme aj „inteligentnú plastelínu" či nehmotnú „Inteligentnú karanténu". Naozaj hlboko, hlboko sme klesli.

• prémiové hento, tamto. Je to naozaj príšerné. Prémia je odmena za splnenie určených podmienok, alebo za zvýšený výkon (v práci). Čo musím splniť, aby som dostal prémiový automobil alebo práčku?

• fotka, správne fotografia. Nie je prípustné také skrátenie, lebo tých slov začínajúcich na foto je veľa: fotoelektický jav, foto montáž, foto koláž atď. Je to skratka nevzdelaných ľudí…

• kilečko (napr. 100 opatrení SAS-ky). To je skratka pochádzajúca z prostredia nevzdelaných, hlúpych ľudí. Pre nich je stovka nejaké väčšie množstvo, matematika, fyzika či elektrotechnika u nich nezanechala väčšie stopy, oni nechápu, že kilo je skratka pre tisícky, nie stovky. A my to máme v slovníku! Prečo výplody hlupákov berú jazykovedci za fakt a nie sú schopní povedať, že je to hlúposť a nebude sa to používať (ak, tak niekde v uličke za garážami)?

• realitný portál - v podstate nezmyselné slovné spojenie, myslená je stránka s nehnuteľnosťami. Presný význam je "brána do skutočnosti" (realita = skutočnosť, portál = brána).

• moje naj je slovo „prevádzka“ a odvodené varianty. Na prevádzke sa samozrejme prevádza. Krava cez cestu, peniaze z účtu na účet, utečenci cez hranice. Asi ste zaskočení. Tento košatý nezmysel vznikol skomoleným prebratím českého slova "provádět" – robiť, vykonávať. „Prevádza jarné práce“ správne: „Vykonáva (robí) jarné práce“ Prevádzať peniaze na účty = převádět peníze na účty. Takže prevádzka je správne pracovisko. Takéto skomoleniny treba odstrániť zo Slovníka.

8. Výslovnosť a tvorba skratiek

Hláskovanie iniciálových skratiek z cudzích jazykov je správne také, že skratky hláskujeme výhradne po slovensky. Slovenčina umožňuje všetkým presne napísať to, čo počujú, i vysloviť to, napríklad skratku podniku JVC som počul čítať ako "džej ví sí" i "dží ví sí". V obecnej rovine je naivné očakávať (vyžadovať), aby čitateľ (poslucháč) vedel, odkiaľ spomínaný podnik pochádza, v akej reči je skratka utvorená a ako sa v tej reči vyslovuje (píše). Takže:

• CIA - čítaj cia, alebo cé, í, á, a nie sí, aj, ej. Poznamenávam, že najmenej za štyridsať rokov nebola v žiadnom filme či TV programe táto skratka vyslovená správne! Ani v češtine! Predstavte si teraz to množstvo ľudí, ktorým to prešlo cez ruky! Prekladateľom, korektorom, režisérom, výrobárom, hercom... Nedovidím na koniec zástupu...

• LASER - čítaj laser a nie lejzr. V Slovníku je uvedený aj lejzr, asi JÚĽŠ buduje zmiešaný slovensko anglický slovník, taký nepotrebujeme

• e-mail (angl.), email - elektronická adresa, elektronická správa, poštový program, elektronická schránka, list, farba. Vyber si. E v tomto prípade používajú anglicky hovoriaci ľudia ako skratku pre elektronická. Ja som sa na základnej škole učil, že skratka musí byť taká, aby z nej jednoznačne vyplývalo, čo znamená. Nestačí skratka el. pošta, lebo by to mohla byť aj elektrická pošta. Najkratšie môže byť tá skratka v podobe „elektron. pošta“. Počul som už toto „e“ aj vo význame elektrický. Tak sa pýtam, ako vylúštite e-noviny? Neuhádli ste, skrátil som si ekonomické noviny. Je zrejmé, že tieto i-..., e-… sú úplne zlé, nepoužiteľné. Prečo to máme v slovníku? Prečo slovo pošta nahrádzame mailom, mejlom? Je to neprijateľný jazykový bordel Ameriky, nepotrebujeme ho.

• to „ou tú“ v reklamách ma raz zabije. Akoby nestačili „klab kárd“ v Tescu a „Kaufland kárd“ v Kauflande, ešte aj toto. Nemyslím, že v USA majú reklamu s „ó dva“, Zastavme ich bratia…

• jazykovedci nie sú technici, preto ich bordel v systéme nerozrušuje. Mal by. Prečo v slovenčine ako skratku Spojených Štátov Amerických udávajú USA? Má byť SŠA. Definujú to ako vžitú skratku. V iných jazykoch to majú aj normálne, aj nesystémovo. Naši jazykovedci iba zapisujú to, ako hovoria „jazykový amatéri“ a urobia z toho normu. Nie je to dobrý prístup. To ich nastavenie je úplne zlé.

• ako predlohu k správnej výslovnosti je vhodné použiť film „Dáždnik Svätého Petra“, či hlásateľky z počiatkov našej televízie, odporúčam to napočúvať ako záväznú predlohu hlavne pre redaktorov a moderátorov

9. Názvy a adresy

• u nás máme v Banskej Bystrici autobusovú stanicu. No, majú ich aj inde, ááále aby ste našli tú našu, musíte vedieť po anglicky, lebo je to „Terminal“. Chápete, krajské mesto, museli sme sa prispôsobiť obidvom Angličanom čo tadiaľto ročne prejdú. Viete, ako dedinčania oči vyvaľujú? Možno si malý Terminal urobia za rok aj oni.

• u nás máme aj iné veci – Banské Bystrice, máme ich spústu, len ťažko uhádnuť o ktorú ide. Máme: Mestskú políciu Banská Bystrica, Mestský úrad Banská Bystrica, Fakultnú nemocnicu s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Podnikateľské a inovačné centrum Banská Bystrica, Daňový úrad Banská Bystrica, Okresný úrad Banská Bystrica, atď. Okresný úrad ktorý sa volá Banská Bystrica určite nie je dobrý názov. Korektné možnosti: Okresný úrad v Banskej Bystrici, Banskobystrický okresný úrad, Okresný úrad, Banská Bystrica. To si najmenej päťdesiat rokov nik nevšimol? Ja áno, písal som na ministerstvo vnútra, odpísali, že to opravia a – neopravili. Ej ale máme štátnu správu, je ich veľa, nadpriemerne zarábajú, ale nerobia dobre a dosť.

• NRSR – SNR. Slovenská republika je štátny útvar, ktorý ako taký nemôže mať Národnú radu, tak ako nemôže mať mliekareň, či autobusovú dopravu. Na Slovensku však jestvuje Národná rada, presnejšie Slovenská národná rada. Bol to jazykovo bezchybný názov, prečo bol zmenený? Je načase sa k nemu vrátiť.

• ŽSR – Slovenské železnice

• RTVS – STVR. Ďakujem za opravenie názvu.

• Radvaň Park – Radvanský park, Park v Radvani… Silne postihuje náš jazyk chýbajúce skloňovanie, aj so slovosledom na spôsob angličtiny. V slovenčine prídavnými menami spresňujeme význam podstatného mena, neskladáme názvy zo spústy podstatných mien za sebou.

• e-Government (angl.) - elektronické štátne služby (EŠS). e-Government = elektronická vláda. Snáď jej včas vymenia elektrické batérie… Na stránke Slovensko.sk som našiel priam neuveriteľnú definíciu v bruselčine, čo to vlastne je, zaslúži si uchovanie pre ďalšie generácie: (viem si predstaviť aj mramorovú tabuľku v Kremnici), „Využívanie informačných a komunikačných technológií on-line vo verejnej správe spojené s organizačnými zmenami a novými zručnosťami s cieľom zlepšiť služby verejnej správy a uplatňovanie demokratických postupov, ako aj posilniť podporu verejných politík." A áno, viem pochopiť, ak po takejto vete niekto vyskočí z okna.

• www.culture.gov.sk – kultura.vlada.sk. Však nech vidia občania, že sa nebojíme, budúci rok možno bude adresa v ruštine, môžeme sa strápňovať na štyri svetové strany, nielen na jednu. Cez korónovo vírusovú krízu vyzývali občanov, aby napísali na nejakú podobnú „svetovú“ – rozumej anglickú adresu, aby sa prihlasovali na niečo. Tá bola taká, že by to dokázal zopakovať len rodený angličan. Predstavil som si dôchodcov ako s artritickými kĺbmi na rukách vyťukávajú tú trápne hlúpu adresu do klávesnice a bolo mi veľmi smutno, že to u nás tak je. Česi používajú adresu vlada.cz, ale to už na ministerstve vedia, upozornil som ich na to a – nič, ako obyčajne.

• Univerzita Komenského – to je veľmi neúctivý názov. „Letisko Kennedyho“ alebo „Letisko Havla“ to je pomenovanie necitlivé, nepestovanou, sedliackou rečou. Nevidím žiadny dôvod aj na to, prečo sa prestalo používať systémové a naše označenie „vysoká škola“. Prečo tak urputne ľudia s opratami pchajú všade angličtinu? Aj ten dĺžeň na á odstránime? Prečo nie „Hochschule“ alebo „Collegium“? Správny názov je “Vysoká škola J. A. Komenského“, alebo „Vysoká škola Jána Ámosa Komenského“.

10. Ženské mená

Po revolúcii, v rozmachu prevzatých seriálov zo zahraničia, som zaregistroval v dabovaní nezvyčajné meno - Szidi Tobias. Nevedel som si ho priradiť k osobe a rozmýšľal som, kto to asi je. Moja dedukcia bola nasledovná: Tobias je cudzokrajné krstné mužské meno (ide teda o muža), to mi bolo povedomé. Z toho vyplýva, že Szidi je priezvisko, hodne cudzokrajné, typoval som na Argentínu alebo podobnú krajinu, zrejme nejaký prisťahovalec.

Neskôr som zistil, že všetko je inak, že ide o Sidóniu Tobiášovú a nejde o muža ale o ženu, nejde o prisťahovalca, Tobias je priezvisko a nie krstné meno a Szidi je krstné meno a nie priezvisko.

Tento príbeh dobre dokumentuje dokonalosť našej krásnej reči. V našej reči z mena jasne a jednoznačne vyplýva či ide o ženu alebo muža, ktoré meno je krstné a ktoré je priezvisko. V angličtine si vypomáhajú osloveniami, resp. je nejasné, čo je čo a kto, a potom majú námety na vtipné zápletky v komédiách. Prechyľovanie a skloňovanie je naozaj výborná vec.

• Miriam Lexmann - podľa pravidiel slovenského pravopisu ide o muža, ženská spisovná podoba (jej) mena je Miriama Lexmannová.

• Simona Petrík - veľké dievča či malý chlapec?

Takáto forma zápisu ženských priezvisk automaticky znemožňuje skloňovanie, čo je neprípustné.

Ženy s cudzokrajnými menami (cudzinky) sa môžu podpisovať svojím menom tak, ako ho používajú vo svojej materčine, je to rozumné a správne. Ale v texte nie. Ak sa píše napríklad zmluva v slovenčine, tak správne v texte bude menovaná Margaret Thatcherová v súlade s pravidlami slovenského jazyka, ale podpísať sa môže po anglicky. Ak píše niečo moja manželka v angličtine, tak sa v texte v súlade s pravidlami angličtiny pomenúva Lydia Horvath. Pre angličana budú Lydia Horvath a Lýdia Horváthová dve rôzne osoby, oni naše prechyľovanie neovládajú.

Ženy s atypickým priezviskom by si mali byť vedomé, že mimo oficiálneho zápisu v matrike a pod. nemôžu vyžadovať jeho používanie v rovnakej podobe. Teda nemôžu vyžadovať, aby ho ľudia neprechyľovali a neskloňovali.

• už sa stalo bežným štandardom, že v dabovaných filmoch a TV programoch používajú cudzokrajnú podobu ženských mien bez skloňovania. Zaskočilo ma, keď som zistil, že Rejčl z denného seriálu Priatelia je vlastne Ráchela. Keď sme pri priateľoch – roky som si myslel, že Fíbí a Phoebe sú dve rôzne mená… Je krásna a dokonalá slovenčina!

• taký Jack pot – treba riadne povedať, že je to Jakubov hrniec. Keď trafíte dodatkové číslo, bude celá súprava.

• nie je podľa mňa správne, ak kráľ Karol, pokiaľ nebol kráľom tak bol Charles. Mená, na ktoré máme preklady, sa majú vždy prekladať.

11. Vysielacie služby

Na Slovensku je dnes vo vysielaní na požiadanie diskriminované používanie slovenčiny. Slovenský jazyk sa tam vyskytne len ojedinele, v Netflixe vôbec, na stanici Disney a HBO len sem, tam.

Doplácame na blízkosť našej reči s češtinou. To výrazne prispieva k jazykovému úpadku a strácaniu národnej identity. Skúsme si predstaviť, že by pomer v spoločných vysielacích kanáloch medzi slovenčinou a češtinou otočili, bol by Český štát ticho?

V EÚ máme tento problém len my. Očakávať, že to budú riešiť Maďari či Francúzi sa asi nedá a zmieriť sa s takýmto stavom, ktorý radí náš národ medzi druhotriedne národy, sa tiež nedá.

Dobrým riešením by boli spoločné Slovensko/České kanály, kde bude pomer 50/50 (alebo 2/1, alebo podľa tržieb). Toto aj minulé ministerstvo kultúry odmietli riešiť tento problém so slaboduchými zdôvodneniami, že vysielateľ je zahraničná osoba a podobne. No to by sme potom nemali mať ani návody v slovenčine, letáky v liekoch v slovenčine atď. Ani tá dvojitá kvalita by sa nedala riešiť.

Ja to vidím tak (je to môj názor), že sú to leniví, dobre platení štátni úradníci bez národnej hrdosti. Sme plnoprávni členovia EÚ a je na našej vláde, aby presadila v EÚ zákony, ktoré zabezpečia nediskriminovanie nášho národa.

Plán obrody slovenského jazyka

Je zrejmé, nechávať to na divoký, neriadený vývoj nie je dobrá cesta, nefunguje to. Na konci by bol náš jazyk s odtrhnutým písaním od výslovnosti, bez skloňovania, stratil by svoju presnosť, boli by nutné presné slovosledy pre určitá význam, bol by odcudzený od slovanských jazykov, aj keď s mnohými medzinárodne zrozumiteľnými slovami. Mne sa taká budúcnosť nepáči.

Som zástanca čo najmenšej regulácie čohokoľvek, avšak sú prípady, keď to inak ako reguláciou nejde, a toto je tento prípad. Náš jazyk významne ovplyvňuje internet a na ňom pisatelia stránok vedome porušujú pravidlá a používajú nesprávne slová, lebo chcú, aby ich stránky boli vyhľadávané – preto znižujú svoj prejav do úrovne nekultúrnej väčšiny, čím posilňujú ničenie slovenčiny. Napr. ak píšu o fotoelektrických paneloch, používajú nesprávne slovo fotovoltaický, lebo správne slovo už nepoužíva takmer nikto. Tým posilňujú v nevedomých masách presvedčenie že „fotovoltaický“ je správne, lebo inak to už ani nepočuli.

Treba začať aktívne a premyslene ovplyvňovať náš jazyk, vrátiť mu pravidlá. Napríklad:

• určiť pevné kritériá na preberanie slov do Slovníka

  • nesmie byť konflikt medzi zápisom a výslovnosťou

  • musia sa dať skloňovať

  • musia sa písať podľa pravidiel SJ (bicykel → dvojkolka)

  • musia byť významovo v poriadku (fotovoltaické → fotoelektrické)

  • v prvom rade preberať slová zo slovanských jazykov, ako prvý zdroj použiť medzislovanský jazyk (dron → bezpilotnik)

  • nesmú bezdôvodne nahrádzať naše slová (digitálny → číslicový, slovo analógový je v poriadku, nemáme na to slovenské slovo)

  • nepoužívať písmená q, w, x mimo mien a názvov

  • …

• urobiť inventúru v Slovníku podľa nových pravidiel

• vylúčiť slová, ktoré vytláčajú slovenské slová a nie je žiadny dôvod na ich ponechanie (všetky končiace na -ing, marketing → obchodovanie, ďalej: market → obchod, kreatívny → tvorivý, manažér → vedúci, mail → pošta, marketér → ani sváko Ragan nevie, čo to znamená...

• v Slovníku je potrebné ponechať a dopĺňať aj chybné slová aj chybné slovné spojenia s uvedením správnej podoby. Ak v slovníku nič nie je nájdené, to neznamená, že používateľ to vyhodnotí ako nesprávne slovo!

• doplniť všade výslovnosť a musí byť v súlade s pravidlami SJ

• urobiť inventúru v Pravidlách Slovenského jazyka

• uložiť MK skrz Odbor štátneho jazyka aktívne ovplyvňovať úroveň používanej slovenčiny, aby sa neriešili len podnety

  • stanoviť verejné body, ktoré najviac ovplyvňujú národ v tomto ohľade (televízie, rozhlasy, knihy, filmy, vysielacie služby na požiadanie, tlačoviny pre školstvo, internetové stránky a pod., a ktoré sa budú priebežne kontrolovať a ovplyvňovať

  • je to zdanlivo obrovské množstvo práce, avšak dá sa predpokladať samovoľný vyčírovací efekt a za desať rokov sa dá predpokladať citeľná zmena. Nástroje:

    • zriadenie stránky postavenej na technológii UI, kde sa budú dať skontrolovať stránky a dokumenty, nielen na pravopis, ale aj na význam. Dnes je situácia taká, že pisatelia stránok aj vedia správne slová, ale píšu ako sedliaci, lebo chcú, aby boli vyhľadateľní. Následne sa nevhodné slová rozšíria a jazykovedci ich zapracujú do pravidiel… To je samodeštrukcia, pri ktorej ochotne spolupracujú.

    • program z tejto stránky by kontroloval aj slovenské stránky na internete, spísal by správu a doručil majiteľovi domény. Následne by ju skontroloval napr. o tri mesiace, či došlo k náprave, spísal by správu atď., až pokiaľ by stránka nebola vyčistená. Samozrejme, bolo by možné odporovať sporným veciam, tam nastúpia jazykovedci, rozhodnú, zapracujú to do slovníka a dajú sa to naučiť UI. Kto by nespolupracoval, dostal by pokutu, ale to by bola až posledná možnosť.

    • treba, aby UI sledovala obdobne aj televízne, rozhlasové vysielanie a aj vysielanie na požiadanie. Z vysielaní by robila spravodaje, ktoré by rozposielala a tým vzdelávala ľudí podľa odborov – hlásateľov, prekladateľov, redaktorov a pod.

  • urobiť revíziu v školstve, mimo učebníc vyčistiť názvoslovie (učilište → učilisko, univerzita → vysoká škola, školský klub → školská družina atď.) Zobrať to od základu. Napr. Zaujalo ma, že máme najnovšie Kurikulárnu reformu. Domnievam sa, že presný význam tohto spojenia nepozná takmer nik, naznačuje to aj to, že v mnohých slovníkoch toto slovo chýba. Ľudia, aj to asi len malá časť pozná spojenie „curriculum vitae“, čo je po latinsky a znamená to životopis. Prečo po latinsky? Aby národ nerozumel? Už nie sú časy Hiezdoslava, môžeme pekne po slovensky… Teraz k významu, ak už aj viem čo to čiastočne znamená – životopisná reforma? A sú všetci doma? Ak máte trpezlivosť a nájdete správny zdroj (pozor na Wikipédii je bruselčinou rozsiahly, ťažko pochopiteľný popis), tak zistíte že to znamená „obsah a cieľ vzdelávania“. Takže je to Vzdelávacia reforma. Aký pekný názov. Takto treba očistiť všetky školské texty (poľsky teksty).

• zabezpečiť (zákonom na úrovni EÚ), aby zdieľané mediálne kanály s čechmi, boli otitulkované a ozvučené v spravodlivom pomere aj v slovenčine

• zvážiť zrušenie používania MS office v štátnej správe (ponechať len v odôvodnených prípadoch), a používať beplatný Libreoffice a z ušetrenej sumy napr. 5% ročne dať na opravy a tvorbu slovenských prekladov. Bolo by to vhodné aj pre iné otvorené projekty ako napr. Presta a podobne.

• zabezpečiť aby názvy pracovísk boli aj v slovenčine, napr. PUB -Krčma, Terminal – Nástupisko

• zabezpečiť aby názvy výrobkov boli v spisovnej slovenčine, napr. Oravské chipsy – Oravské lupienky, Müsli – Ovsené vločky, Natur Products Med včelí Kvetový…, Kuracie prsia premium…, Mecom Nitran saláma...

• zabezpečiť aby dopravné značenie dodržiavalo pravidlá SJ, napr. Radvaň park – Radvanský park

• zabezpečiť aby názvy štátnych inštitúcií a orgánov mali názvy v súlade s pravidlami SJ

Atď.

Tento článok som napísal preto, aby podnietil diskusiu o nedoriešených veciach v našom pravopise, aby ukázal ľudom ovplyvňujúcim konkrétnu podobu jazyka vo verejnom priestore že často nejdú po správnej ceste a pre ministerku a ministerstvo aby mali podnet na vykonanie potrebných činov.

18.12.2024

Ing. E. Horváth