Slovník 7S - Slovník Správnych, Správnejších a neSprávnych Slov a Slovných Spojení

Po revolúcii, v rozmachu prevzatých seriálov zo zahraničia, som zaregistroval v dabovaní nezvyčajné meno - Szidi Tobias.  Nevedel som si ho priradiť k osobe a rozmýšľal som, kto to asi je. Moja dedukcia bola nasledovná: Tobias je cudzokrajné krstné mužské meno (ide teda o muža), to mi bolo povedomé. Z toho vyplýva, že Szidi je priezvisko, hodne cudzokrajné, typoval som na Argentínu alebo podobnú krajinu, zrejme nejaký prisťahovalec.

Neskôr som zistil, že všetko je inak, že ide o Sidóniu Tobiášovú a nejde o muža ale o ženu, nejde o prisťahovalca, Tobias je priezvisko a nie krstné meno a Szidi je krstné meno a nie priezvisko.

Tento príbeh dobre dokumentuje dokonalosť našej krásnej reči. V našej reči z mena jasne a jednoznačne vyplýva či ide o ženu alebo muža, ktoré meno je krstné a ktoré je priezvisko. V angličtine si vypomáhajú osloveniami, resp. je nejasné, čo je čo a kto, a potom majú námety na vtipné zápletky v komédiách. Prechyľovanie a skloňovanie je naozaj výborná vec.

Nie je mi jasné, čo vedie niektoré ženy používať svoje meno v mužskom rode. Denisa Czibulka - keby som nevedel, že ide o redaktorku, tak by som naozaj nevedel, či ide o muža alebo ženu, ktoré meno nie je napísané korektne. Je to v rozpore s pravidlami slovenského jazyka. Je to zvlášť zarážajúce od ľudí, ktorí sa živia v odboroch, kde sa vyžaduje ovládanie slovenského jazyka na vysokej úrovni.

„Príde Simona Petrík" - veľké dievča či malý chlapec? Mne to evokuje transsexuála, tí v istom období prerodu dostávajú neutrálne meno, keďže ich nemožno zaradiť ani k jednému pohlaviu. Mať žensko mužské meno je niečo podobné.

Ešte výraznejšie to vidno na mene Miriam Lexmann - podľa pravidiel slovenského pravopisu ide o muža, ženská spisovná podoba (jej) mena je Miriama Lexmanová (Lexmannová).

Absurditu takéhoto písania ženských mien dokresľuje tiež skrátená forma, „M. Lexmann" - darmo budete pod týmto menom hľadať chlapa.

Takáto forma zápisu ženských priezvisk automaticky znemožňuje skloňovanie, čo je neprípustné.

Ženy s cudzokrajnými menami (cudzinky) sa môžu podpisovať svojím menom tak, ako ho používajú vo svojej materčine, je to rozumné a správne. Ale v texte nie. Ak sa píše napríklad zmluva v slovenčine, tak správne v texte bude menovaná Margaret Thatcherová v súlade s pravidlami slovenského jazyka, ale podpísať sa môže po anglicky. Ak píše niečo moja manželka v angličtine, tak sa v texte v súlade s pravidlami angličtiny pomenúva Lydia Horvath. Pre angličana budú Lydia Horvath a Lýdia Horváthová dve rôzne osoby, oni naše prechyľovanie neovládajú.

Ženy s atypickým priezviskom by si mali byť vedomé, že mimo oficiálneho zápisu v matrike a pod. nemôžu vyžadovať jeho používanie v rovnakej podobe v neúradnej komunikácii. Teda nemôžu vyžadovať, aby ho ľudia neprechyľovali a neskloňovali.

Časť žien si píše priezvisko v mužskej podobe z takého dôvodu, že sa vydali za cudzinca a mohli by mať problémy v manželovej domovine, že by ich nebrali ako manželku, lebo "majú iné meno". Zákon preto umožňuje zápis vo forme z manželovej krajiny a to Zákonom o mene a priezvisku. Ten však hovorí: „Zmena priezviska sa povolí vždy, ak štátny občan Slovenskej republiky, o ktorého priezvisko ide, je aj štátnym občanom iného štátu a zmenou sa má dosiahnuť priezvisko v tvare, ktorý je v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou tohto iného štátu..." A ako sa prejavuje zmena priezviska? Len úradným zápisom.
Čiže povoľuje sa zapisovať do našich pasov, našich občianskych preukazov, našich matričných kníh  v súlade so štátnym jazykom tej-ktorej krajiny, kde sa náš občan stal aj ich občanom. Ale to je všetko. Tým sa končí naša tolerancia pri prznení slovenčiny! V bežnom živote sa používa prechyľovanie, napriek forme zapísanej v dokladoch. 

Nie je možné písať cudzie ženské mená tak, ako sa píšu v iných jazykoch, lebo okrem jednoduchých jazykov, ktoré neprechyľujú a neskloňujú sú aj iné, zložitejšie a presnejšie. Ak by som prijal filozofiu, že píšem ženské meno v slovenských textoch podľa ich gramatiky, tak sa dostanem do neriešiteľnej situácie, lebo by som to nevedel napísať - ako po napr. hindsky napísať napr. 5 pád ženského mena? A kto by tomu rozumel?

Nesprávne je aj neskloňovanie ženských a dievčenských mien v prekladoch. V románe Vojvodkynin náhrdelník je hrdinka Danielle, ktorej meno prekladateľka dôsledne neskloňovala. Je tam napr. veta: "Už som sa bála, že neprídeš" povedala Danielle a hneď... Veta jednoznačne znamená, že niekto povedal Danielle uvedenú vetu. V skutočnosti je to naopak a veta mala znieť:  "Už som sa bála, že neprídeš" povedala Daniella a hneď...

Iným prehreškom proti slovenčine je stav, keď mená z krajín ktoré nepoužívajú latinku, prepisujú neznalci nie podľa slovesnkého prepisu, ale použijú prepis do angličtiny (prípadne následne šmrcnutý slovenčinou). Napr.  "Bude hrať ruská huslistka Baeva a spievať ruská sopranistka Galitskaya". Správne znemie je Bajevová a Galická.